09.10.2026

Vodík vo vysokozdvižnom vozíku. Alebo tankovanie namiesto dlhého nabíjania

Kým batéria vysokozdvižného vozíka potrebuje na nabitie výrazne viac času, vodíková nádrž sa naplní za pár minút. O tom, či sa vodík v sklade skutočne oplatí, však rozhoduje najmä spôsob využitia vozíkov, veľkosť flotily a možnosti firmy vybudovať potrebnú infraštruktúru.

Muž v pracovnom odeve pripája hadicu k oranžovo-čiernemu priemyselnému stroju vo vnútri skladu

Keď na nabíjanie nie je čas

V skladoch, kde vozíky pracujú počas viacerých zmien, môže byť čas potrebný na nabíjanie významným faktorom. Pri vodíkovom pohone sa energia dopĺňa tankovaním. Približne jeden kilogram vodíka sa do nádrže pri tlaku 350 barov doplní za tri až päť minút a podľa spôsobu využitia môže vystačiť na ďalších až 8 hodín práce.
Vozík tak nemusí odstáť čas potrebný na nabíjanie ani meniť batériu uprostred zmeny. STILL preto odporúča palivové články ako riešenia predovšetkým do firiem s vysokým počtom prevádzkových hodín a viaczmennú prevádzku.

Jeden vozík, rôzne zdroje energie

Vodíkový palivový článok pritom nemení základný princíp elektrického pohonu. Súčasťou systému je aj menšia lítiovo-iónová batéria, ktorá pomáha pri krátkodobých výkonových špičkách, napríklad pri zdvíhaní nákladu.
„Palivový článok je v podstate iba zdrojom elektrickej energie. Vozík využíva stále ten istý elektromotor, len namiesto klasickej batérie dostáva energiu z palivového článku,“ vysvetľuje Jiří Ulbrich, Business Development Manager STILL Solutions Eastern Europe.
Z pohľadu obsluhy nejde o úplne inú technológiu vozíka. Rozdiel je najmä v spôsobe dopĺňania energie – pri batériovom vozíku sa dopĺňa nabíjaním, pri palivovom článku tankovaním vodíka.

Kedy vodík dáva zmysel

Rýchle tankovanie však ešte neznamená, že vodík je správnou voľbou pre každú prevádzku. „Pri menšej firme s jednozmennou prevádzkou si vozík môže nabiť batériu v noci a cez deň fungovať. Vodík dáva zmysel pri väčšej flotile a v náročných, intenzívnych aplikáciách, kde musia vozíky pracovať prakticky neustále,“ hovorí Jiří Ulbrich.
Rozhodujúca nie je iba veľkosť flotily, ale aj jej vyťaženosť. Vodík môže byť zaujímavý tam, kde vozíky bežia takmer bez prestávky.
Pri flotile o veľkosti približne desiatich až pätnástich vozíkov sa vlastná vodíková infraštruktúra  neoplatí. V takom prípade môže byť ekonomickejšou voľbou Li-ion batéria.

Časová efektivita má svoju cenu

Vodík dnes v Európe nie je lacnejšou alternatívou k batériovému pohonu. Do nákladov vstupuje nielen samotné palivo, ale aj technológia potrebná na jeho skladovanie a tankovanie. Svoju úlohu zohráva aj energetická náročnosť celého procesu, keď sa elektrina najskôr premení na vodík a následne sa z neho opäť vyrába elektrická energia.
Pri porovnávaní riešení treba počítať s celkovými nákladmi, nielen s cenou vozíka. „Pokiaľ ide o samotnú cenu stroja, vozík s palivovým článkom nie je zásadne drahší. Cenovo sa pohybuje približne na rovnakej úrovni ako elektrický vozík s tou najsilnejšou, prémiovou Li-Ion batériou,“ dopĺňa Ulbrich. Hlavným finančným rozdielom tak zostáva najmä tankovacia infraštruktúra a prevádzkové náklady.

Dostupnosť vozíka môže prevážiť vyššie náklady

Dôvodom, prečo firmy vodík napriek vyšším nákladom zvažujú, je predovšetkým možnosť udržať vozíky dlhšie v prevádzke. Ak vozík nemusí čakať na nabitie, firma môže vďaka lepšiemu využitiu získať viac času na manipuláciu.
Výhodou je aj životnosť palivového článku. Vydržať môže až 20-tisíc hodín a následne sa dá repasovať. Firmy ho zároveň vnímajú aj ako jednu z možností, ako znižovať emisie. Pri prevádzke palivového článku vzniká ako vedľajší produkt voda alebo vodná para. Ak je vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov, môže byť súčasťou širšej stratégie na znižovanie uhlíkovej stopy.
V Európe dnes vodíkové vozíky vo väčšom meradle využíva napríklad francúzska sieť Carrefour, ktorá ich vo svojej logistike nasadila približne 140

Najskôr analýza prevádzky, potom technológia

Pri prehodnocovaní vodíkového riešenia je potrebné zohľadniť celý spôsob fungovania skladu. Koľko vozíkov firma používa, v koľkých zmenách, ako často potrebujú doplniť energiu a či má zmysel investovať do vlastnej infraštruktúry.
„Najskôr si treba spočítať ekonomiku a zistiť, či sa investícia vyplatí. Ak má firma okrem priemyselnej logistiky aj kamiónovú dopravu,alebo prepravu zamestnancov, môže dávať zmysel spojiť tieto prevádzky dohromady,“ zdôrazňuje Jiří Ulbrich.