21.03.2023

Automatizácia verzus autonómia v intralogistike. Ako si správne vybrať?

Slová ako automatizácia a autonómia sú v súčasnosti denne všetkým na očiach. Čo ale znamená autonómia v intralogistickej praxi? Odborníci spoločnosti STILL Slovensko sa rozhodli rozmeniť túto tému na drobné a priblížiť, ako môže skvele zafungovať v oblasti intralogistiky. Predovšetkým ide o schopnosť vozidiel vysporiadať sa s nepredvídateľnými situáciami. Je to v zásade ešte zložitejšie ako pri klasickej automatizácii, kde zariadenia konajú nezávisle, ale v predvídateľných situáciách.

Realitu nezmeníme, poďme sa s ňou popasovať

Len asi päť percent skladových priestorov vzniká v novovybudovaných halách na „zelenej lúke“, kde sa dá od začiatku všetko naplánovať tak, aby to bolo ideálne prispôsobené všetkým náročným pracovným procesom. Veľa skladov je už dávno postavených a ak sa ich majitelia rozhodnú automatizovať svoje procesy, tie sa musia integrovať do „starých“ priestorov. A to má vplyv aj na automatizáciu. „Vtedy musia byť odborníci na automatizáciu skúsení a šikovní, aby dokázali naprojektovať skutočne najvhodnejšie riešenia, ktoré „zapadnú“ aj do už stojaceho skladu,“ hovorí Andrej Korchaník, Head of Intralogistic zo spoločnosti STILL Slovensko.

Automatizácia je naozaj „in“

Automatizácia je budúcnosť – sú o tom presvedčení aj manažéri závodov. Spoločnosť STILL uskutočnila prieskum medzi svojimi zákazníkmi približne pred dvoma rokmi a viac ako polovica z nich uviedla, že chcú, aby do roku 2025 bolo viac ako 60 percent ich procesov automatizovaných a približne štvrtina ich dokonca chcela automatizovať úplne. Ambiciózne plány, najmä vzhľadom na to, že zároveň viac ako polovica opýtaných uviedla, že zatiaľ nemá zautomatizovaný ani jeden proces. Odpovede však podčiarkujú, aká dôležitá je téma pre mnohých a že chcú nové riešenia aplikovať do svojich skladových priestorov.

Automatizácia vs. autonómia


Čo presne je automatizácia a autonómia a kde sú medzi nimi rozdiely? Otázka je celkom na mieste, pretože odpoveď závisí aj od oblasti, kde sa využíva. Napríklad v automobilovom segmente existuje stupnica, ktorá v úrovniach rozlišuje medzi „vodičom, ktorý nepotrebuje nohy a vozidlo môže zrýchľovať a brzdiť samo“ (čo je úroveň 2) alebo „vodič sa už nemusí pozerať na cestu“ (úroveň 4). Do akej miery sa však dá takáto mierka zmysluplne aplikovať na autonómnu manipulačnú techniku a roboty v sklade, ktoré čelia úplne iným výzvam ako vozidlá na cestách? Odborná komisia pre autonómne dopravné vozidlá Zväzu nemeckých inžinierov (VDI) predložila koncom roka 2021 návrh niekoľkých rozumných kritérií.

V sklade ide o centimetre

Kritériá od špecialistov stanovujú podmienky, nakoľko autonómne môže fungovať „automaticky riadené vozidlo“ (AGV). Dokáže sa samostatne orientovať na otvorenom priestranstve? Ako dobre sa vyhýba prekážkam? Ako presne dokáže umiestniť náklad na policu? Ak sa opäť vrátime k príkladu zo sveta automobilov, môžeme konštatovať, že vzdialenosti medzi jednotlivými autami v cestnej premávke sú veľkorysejšie. Avšak v intralogistike ide o centimetre, často až milimetre, keď má vozík za úlohu uskladniť alebo vytiahnuť tovar z regálu.

A opäť sa dostávame k realite, ako sú postavené a uspôsobené sklady, v ktorých sa často pohybujú ľudia, palety nie sú na správnom mieste a rôzne ďalšie nástrahy každodenného života v skladovej prevádzke. „Autonómia v takomto prostredí znamená, že AGV sa dokáže vysporiadať s nepredvídateľnými situáciami tým najpredvídateľnejším možným spôsobom. Inteligentná manipulačná technika a robotiku neustále vníma svoje okolie a správanie prispôsobuje svojim zisteniam,“ približuje Korchaník. Dopĺňa, že to môže fungovať rôznymi spôsobmi: vozík sa dokáže vysporiadať s nepredvídanými situáciami reaktívne, t. j. pohnúť sa doľava, ak je prekážka napravo, a pohnúť sa doprava, ak je úzky priestor naľavo. Dokáže využiť svoje znalosti na to, aby posúdil, aké správanie by bolo optimálne pre aktuálnu situáciu, a potom sa sám rozhodne.

Čo je teda najlepšie riešenie?

Senzory a softvér sú už teraz na takej technickej úrovni, ktorá tieto rozhodnutia uľahčuje – vozíky rozpoznávajú svoje okolie pomocou rôznych senzorov vrátane 3D kamier, príkladom je automatizovaný vychystávací vozík MX-X. STILL neustále vyvíja riešenia na báze umelej inteligencie (AI), aby sa rôzne systémy mohli navzájom koordinovať. Spolu so svojím tímom už pre STILL vyvinul prvé autonómne vozidlo – vychystávací vozík iGo neo, ktorý po celú dobu vychystávania spolupracuje so svojím ľudským spoločníkom. A to je práve ten zásadný rozdiel medzi autonómiou a klasickou automatizáciou, ktorá formovala procesy už dlhú dobu. Automatizované vozidlá sa môžu presne pohybovať po vopred definovaných trasách, ale nedokážu reagovať na neočakávané.

Preto sa automatizované skladové zariadenie najviac hodia do prevádzok, ktoré sa ešte len idú stavať, v opačnom prípade sa tie existujúce musia upraviť tak, aby vyhovovali použitiu automatizácie a robotiky. V takýchto ideálnych situáciách môžu byť vozíky s pomerne nízkou mierou autonómie dokonca efektívnejšie – autonómne vozidlá sú dostatočne inteligentné na to, aby opustili svoju ideálnu trasu v prípade prekážok, čím sa môže strácať čas. „Zákazník sa môže rozhodnúť, či chce výrazne efektívnejšie fungujúcu prevádzku s autonómnymi strojmi alebo investuje do výstavby novej haly, kde bude všetko zautomatizované,“ hovorí Korchaník zo STILL Slovensko. Dodáva, že každý zákazník má manévrovací priestor pre svoje rozhodovanie a možnosťou sú aj zmiešané formy.